Procesor (CPU)

CPU (Central Processing Unit = Centrálna Procesorová Jednotka) interpretuje a vykonáva inštrukcie obsiahnuté v softvéri a vykonáva výpočty. Samotný mikroprocesor sa skladá z kremíkovej doštičky, na ktorej sú fotoelektrickým procesom vryté jemné spoje obvodov. Tieto spoje a obvody majú výkonnosť niekoľkých miliónov tranzistorov.

Podľa Von Neumannovej schémy je jeho úloha rozdelená medzi riadiacu jednotku, ktorá usmerňuje tok programu a jednu alebo viac výkonných jednotiek, ktoré vykonávajú operácie na údajoch. Spravidla sa teda CPU skladá z dvoch základných častí:

Ďalšie významné časti sú:

V súčasnosti sú najväčšími dodávateľmi procesorov AMD a Intel.

Frekvencia procesora má značný vplyv na výkon procesora, udáva sa v hertzoch (Hz), respektíve dnes častejšie v MHz (Megahertz-och - 10^6 Hz) a GHz(Gigahertz-och - 10^9 Hz). Dnes vyrábané procesory pracujú na frekvenciách približne 2GHz - 4GHz.

Podľa šírky operandu poznáme 8 bitové, 16 bitové (286), 32 bitové (Pentium 4, AMD Athlon XP), 64 bitové (AMD Athlon 64/FX, Pentium 4 s podporou EM64T inštrukcií). Je to počet bitov, ktoré je schopný procesor spracovať v jednom kroku.

Podľa počtu jadier/procesorov delíme procesory na jednojadrové (AMD 64, Pentium 5xx), dvojjadrové (AMD 64 X2, Pentium 8xx) a viacjadrové - serverové (AMD Opteron, IBM Power5 MCM). Dvojjadrové/multijadrové procesory majú integrované 2/viac nezávislé procesory na jeden kremíkový čip alebo integrovaný obvod, pričom každý procesor má nezávislú vyrovnávaciu pamäť a jej radič. V súčasnosti ide vývoj v procesoroch smerom k integrácii viacerých jadier (resp. procesorov) do jediného čipu.

Cache pamäť je rýchla pamäť, ktorá slúži ako vyrovnávacia pamäť medzi rýchlym procesorom a pomalou hlavnou pamäťou. Dôležitým parametrom je veľkosť vnútornej cache procesora, ktorá sa významne podieľa na jeho reálnom výkone. Procesor má až tri rôzne cache:

Podľa pracovného nasadenia môžeme procesory rozdeliť na:

North Bridge (severný most) ako časť čipsetu matičnej dosky (tiež System Controller) zaisťuje komunikáciu medzi procesorom, pamäťou a grafickou kartou (zbernicou AGP, resp. PCIE). Je najbližšie k CPU (v súčasnosti sa do neho priamo integruje) a zaisťuje rýchle presuny dát medzi kľúčovými oblasťami počítača. Frekvencia akou je taktovaná zbernica medzi procesorom a severným mostom je označovaná ako FSB (Front Side Bus). Rýchlosť (pracovná frekvencia) procesora je frekvencia FSB vynásobená násobičom. Celkový výkon matičnej dosky je teda úmerný aj prenosovej rýchlosti cez FSB a teda aj jej frekvencii.

Sockety (pätice)

Sú to konektory na základnej doske určené pre pripojenie procesorov. Je to vlastne systém elektro – mechanicko – signálového pripevnenia procesora a jeho chladiča do matičnej dosky.

Podľa typu pinov sa delia na:

  • LGA (Land Grid Array) - na spod­nej stra­ne pro­ce­so­ra sa nachádza zod­po­ve­da­jú­ci po­čet ploš­ných kon­tak­tov, kto­ré sa na pä­ti­cu pril­ožia a pro­ce­sor sa za­bez­pe­čí ob­vo­do­vým rámom. Spo­je­nie te­da nie je spros­tred­ko­va­né za­pad­nu­tím pi­nov do di­erok, ale len pritla­če­ním kon­tak­tov na pi­ny.
  • PGA (Pin Grid Array) - na pro­ce­so­re je veľ­ký po­čet pi­nov, kto­ré sa za­sú­va­jú do ot­vo­rov v pä­ti­ci na zá­klad­nej dos­ke. Pi­ny sú v tom­to prí­pa­de na pro­ce­so­re a nie na pä­ti­ci na zá­klad­nej dos­ke.
  • BGA (Ball Grid Array) - pi­ny vô­bec neob­sa­hu­je. Pri tom­to pre­po­je­ní dos­ky a pro­ce­so­ra náj­de­te na CPU kon­tak­ty v po­do­be ma­lých gu­ľô­čok, kto­ré sú pris­páj­ko­va­né do ot­vo­rov v pä­ti­ci. Ide te­da o ne­ro­zo­be­ra­teľ­né pre­po­je­nie a po­uží­va sa na sys­té­moch, kde je CPU dis­tri­buo­va­né spo­lu so zá­klad­nou dos­kou (In­tel Atom, AMD Fu­sion/Bob­cat), ale napríklad aj v prí­pa­de GPU na gra­fic­kých kar­tách.

Známe sockety sú:



Stiahnuť prezentáciu