Monitor (iné názvy: počítačový monitor, počítačový displej, skrátene displej, nesprávne (počítačová) obrazovka) je displej slúžiaci na zobrazovanie textových a grafických informácií v oblasti počítačov, pôvodne sa používal najmä na zobrazovanie hlásení o stave systému a priebehu jeho činnosti - monitorovanie (odtiaľ pochádza aj názov monitor).
Na rozdiel od televízora obvykle nie je vybavený vysokofrekvenčným vstupným obvodom, resp. tunerom. Signál je do monitora prenášaný analógovo alebo digitálne pomocou konektora grafickej karty (rozhrania, interface).
Technológie zobrazenia:
LCD (Liquid Crystal Display) - je to monitor, ktorého zobrazovacím prvkom je displej z tekutých kryštálov. Zobrazovacia časť LCD monitora je zložená z kvapalných kryštálov a ich ovládacích elektród na nosiči, polarizačných filtrov a zdroja svetla. Kvapalné kryštály umožňujú dynamické riadenie jasu jednotlivých bodov monitora, čo umožňuje zobraziť aj rýchlo sa pohybujúci farebný obraz.
Nemá žiadne škodlivé žiarenie, má ostrý a stabilný obraz, malú hrúbka panela, nízku hmotnosť a nízku spotrebu. Nevýhodou je, že obrazovka funguje ostro len v tzv. natívnom rozlíšení, pretože má pevný počet bodov. Pri zmene rozlíšenia na iné sa obraz javí ako neostrý (napr. zobrazenie v režime 800x600 na monitore s natívnym rozlíšením 1024x768). Ďalšou nevýhodou je možnosť poruchy bodu (chybný subpixel). Pixel potom žiari jednou farbou, čo pôsobí rušivo. Táto chyba je neopraviteľná. Niektorí výrobcovia delia monitory do tried, pričom v niektorých triedach nezaručujú, že všetky body sú v poriadku (zvyčajne do 3 až 5 chybných pixelov).
CRT (obrazovkový monitor, Cathode Ray Tube) - používa rovnakú technológiu ako televízory, upravenú o presné zobrazovanie bodov a maximálne potlačenie zvyškového elektrónového žiarenia. Obrazovka je veľká elektrónka alebo katódová trubica. Zadná časť obrazovky je negatívne napájaná katóda – elektrónové delo, ktoré vysiela prúd elektrónov (záporne nabitých častíc), elektrónové žiarenie, alebo elektrónový lúč.
Výhodou je možnosť zmeny veľkosti bodu – je možné zobrazovať v rôznych rozlíšeniach, stabilný obraz, možnosť meniť teplotu farieb, kalibrovať farby, meniť geometriu obrazu. Monitor nemá takmer žiadnu zotrvačnosť. Dôležitou je aj cena – aj keď cenový pokles LCD vytláča túto výhodu.
Nevýhodou sú veľké rozmery, spotreba, hmotnosť, poškodzovanie zraku – časť katódového žiarenia preniká cez luminofor a poškodzuje zrak užívateľa žiarením a urýchľovaním prachu spred obrazovky – jeho vystrelenie smerom k užívateľovi. Spätné žiarenie (lacnejšie monitory nemajú tienenie elektroniky a vyžarujú aj dozadu cez plastový kryt (problém ak užívatelia sedia za sebou)), starnutie obrazu – luminofor po čase stráca svoje vlastnosti, starnutie katódy – katóda nevysiela lúč o pôvodnej intenzite, obrazovka má menší jas, rozostrenie obrazu – obraz po čase stráca na ostrosti. Existujú aj zvláštne varianty CRT monitorov – monochromatické (jednofarebné), vektorové (so zotrvačnosťou v luminiscenčnej vrstve – bod zmizne až po nejakom čase od aktivácie, napríklad pre radarové systémy).
Všeobecné parametre monitorov určujúce ich kvalitu:
Historické pripojenia: Prvé počítače mali zabudované modulátory umožňujúce ich pripojenie k TV prijímačom, alebo mali video výstup pre pripojenie videomonitorov (composite video). Neskoršie verzie mali výstup riadený TTL logikou, pretože napätie jednotlivých farieb bolo rovnaké, ako napätie TTL. Odrody boli LVDS a TMDS. Monitory používajúce adaptéry ako MDA, Hercules, CGA, EGA a ich klony používali modifikované TTL pripojenie. Konektorom bol Canon 9pin (DB-9). EGA monitor používal 6 digitálnych signálov pre riadenie troch elektrónových diel signálovou metódou RrGgBb (vypnuté, jemne, stredne, jasne) týmto spôsobom sa dalo zobraziť 64 farieb. Mnohé monitory mali spätnú kompatibilitu so staršími modelami EGA –CGA a pod.
Moderné pripojenia: Dnešné počítače umožňujú zobrazenie desiatky miliónov farieb v tzv. RGB režime – zmenou jasu červenej, modrej a zelenej farby. Na pripojenie sa používa trojradový 15 pinový Canon konektor, ktorý obsahuje signál pre jednotlivé farby – RGB, jas a kontrast. Konektor je označovaný ako analog, RGB, D-Sub… Mnohé moderné počítače majú priame – digitálne pripojenie k digitálnemu monitoru – LCD panelu, bez konverzie signálu do analógovej formy. DVI konektor obsahuje aj analógovú zložku, a je možné doň umiestniť aj video signál – výstup aj vstup. Nie je potrebné nastaviť žiadne parametre, monitor priamo komunikuje s grafickou kartou. Ďalšou možnosťou je HDMI (High Definition Multimedia Interface) pripojenie (s vysokým rozlíšením) a Display port – vysoké rozlíšenie s integrovaným zvukom.
Doplnkové funkcie: Mnohé karty sú vybavené doplnkovými funkciami rozširujúcimi ich možnosti. Najbežnejším rozšírením je tzv. Dual Head resp Triple Head. Karta umožní mimo základného monitora súbežne pripojiť ďalšie zobrazovacie zariadenie – napr. ďalší RGB monitor, DVI monitor, TV out – televízny výstup pre pripojenie televízora, alebo AV monitora (AV resp. SVHS konektor). Je možné sledovať rovnaký obraz na oboch monitoroch, rozšíriť pracovnú plochu na oba monitory, alebo sledovať obraz premietaný v tzv. overaly režime. Niektoré karty majú aj výbavu pre vstup – tzv. VIVO (Video In Video Out).